Druhové zloženie vegetácie v Európe sa v posledných desaťročiach výrazne mení v dôsledku rôznych zmien prostredia, vrátane globálneho otepľovania. Druhy, ktoré sú prispôsobené na chladnejšie podmienky, ustupujú a naopak, teplomilnejšie druhy ich nahrádzajú. Zverejnená štúdia porovnala úroveň takejto zámeny druhov medzi rôznymi typmi suchozemských ekosystémov – lesmi, lúkami a vysokohorskou vegetáciou naprieč celou Európou a zistila, že zmeny druhového zloženia v prospech teplomilnejších druhov sa v týchto ekosystémoch líšia.
Jedným z kľúčových zistení je, že druhové zloženie vegetácie sa mení v prospech teplomilných druhov (tzv. termofilizácia) pomalšie, ako sa menia klimatické podmienky. Tým vzniká tzv. klimatický dlh, teda konkrétne druhy tvoriace vegetáciu prežívajú na určitom mieste, hoci im vyhovujúce klimatické podmienky sa už zmenili.
Úplne novým zistením, ktoré štúdia prináša, je to, že rýchlosť termofilizácie sa medzi pozorovanými ekosystémami líši. Vegetácia na vrcholoch hôr sa mení až päťkrát rýchlejšie, čo je spôsobené najmä ústupom chladnomilných druhov. Tie majú na vrcholoch hôr veľmi obmedzené možnosti na migráciu a sú ohrozené lokálnym vyhynutím. Naopak, lúky vykazujú nárast teplomilnejších druhov. V lesoch je pomer medzi ústupom chladnomilných a nástupom teplomilných druhov vyrovnaný. Ako uviedol spoluautor štúdie, František Máliš, lesy zároveň vykazujú najvyššiu mieru klimatického dlhu, teda ich vegetácia je najviac omeškaná za oteplením. To súvisí so špecifickou lesnou mikroklímou, ktorú vytvárajú koruny stromov a zmierňujú dopady extrémnych klimatických podmienok na lesné organizmy.
Výsledky práce poukazujú na odlišnú mieru zraniteľnosti a odolnosti rôznych typov ekosystémov voči klimatickej zmene. Hoci lesy odolávajú najlepšie, je to len vďaka súvislej vrstve korún. Ak dôjde k jej narušeniu, výhoda lesov oproti nelesnej vegetácii sa stráca a aj lesné organizmy sú vystavené náročnejším klimatickým podmienkam.
Štúdia v časopise NATURE
-JL-
Foto: František Máliš
English
Slovenčina