Prvé dni sme trávili vytváraním nových kontaktov s členmi IFSA z celého sveta (150 účastníkov, 45 krajín) a oficiálnym otváracím ceremoniálom, na ktorom sme si vypočuli motivujúce slová prezidenta IUFRO. Pomocou svojho životného príbehu opísal, aké je v živote dôležité nevzdať sa a robiť to, čo pokladáme za správne.
V nasledujúcich dňoch sme absolvovali návštevu RMK (centrum štátneho lesného manažmentu), riaditeľ (bývalý člen IFSA) nás informoval o všeobecnej situácii, hodnotách a smerovaní estónskeho lesníctva. Získali sme základné informácie o najzastúpenejších drevinách (smreku, borovici a breze), o rozlohe bezzásahovej plochy (až 12%) a ostatných plochách na ktorých sa hospodári s účelom maximálnej produkcie a čo najvyššieho ekonomického zisku. Pri exkurzii v národnom parku Lahemaa s borovicovými porastami na močaristej pôde, nás prekvapila najmä infraštruktúra vybudovaných drevených turistických chodníkov. Taktiež sme videli obnovu močiarov po ťažbe rašeliny, banské múzeum zamerané na ťažbu ropných bridlíc a park s divou zverou spoločnosti RMK.
Prvý týždeň strávený v okolí miest Talin a Tartu sme ukončili workshopmi zameranými na mimo-produkčné funkcie lesa s možnosťou využitia ich prínosu pre lesné hospodárstvo, nasledoval medzinárodný večer na ktorom každá krajina prezentovala svoje tradície.
Nasledujúci týždeň sme strávili v chatovej oblasti univerzity v Tartu v Järvselja, ktorá je obklopená výskumnými porastmi a na najväčšom Estónskom ostrove Saaremaa. Järvselja poskytla priestor pre usporiadanie športového dňa a možnosť vyskúšať Estónsky šport kiiking, cieľom ktorého je postaviť sa na 4 metre vysokú hojdačku a spraviť čo najviac 360° otočiek.
Nakoľko hlavná téma sympózia bola ,,Od semena k produktu", organizátori zabezpečili prehliadku škôlkarského strediska v ktorom pomocou úpravy svetelného režimu rastlín dopestujú po jednom roku sadenice porovnateľné s dvojročnými. Estónsko je s ohľadom na počet obyvateľov pomerne malá krajina, preto v každom smere nahrádzajú ľudskú prácu automatizovanou, o čom sme sa presvedčili vo viacerých spracovateľských podnikoch. Napríklad v najväčšej továrni na výrobu peliet na svete Granuul invest, pracujú v jednej zmene len 4 zamestnanci. Viaceré exkurzie zamerané na spracovanie dreva nám poskytli miestami až futuristický zážitok, napr. spoločnosť Raitwood s najmodernejšou pílou v Estónsku, firma Toftan s pílou špecializujúcou sa na maximalizáciu využitia drevnej hmoty s priemerom do 18 cm, pracuje s rýchlosťou produkcie až 3 dosky za sekundu. Ďalej firmy zamerané na tvorbu finálneho produktu ako Kodumaja, ktorá sa špecializuje na stavbu modulárnych drevených domov pre medzinárodný trh, či Palmakko na stavbu malorozmerných drevených domov, pričom zvyšky z výroby používa na výrobu peliet na vykurovanie.
Najdôležitejšou časťou IFSS je výročná členská schôdza, ktorá je z dôvodu veľkého spektra riešených tém rozdelená do piatich častí. Náplňou prvej časti bolo oboznámenie sa s programom, predstavenie pokrokov pri organizovaní IFSS 2020 v Quebecu, nominácie krajín na organizovanie IFSS 2021 a zároveň prvé nominácie na pozície vo vedení IFSA. Počas druhej a tretej časti sa pracovalo na zmene stanov a vnútorného poriadku IFSA. Štvrtou časťou sa uzatvorili nominácie na funkcie. Ing. Milan Hunčaga bol nominovaný na člena rady IFSA a Bc. Ján Matúš Urbančík na miesto liaison officera pre Európsky lesnícky inštitút (EFI). Ing. Milanovi Hunčagovi sa nepodarilo získať pozíciu, keď mu uniklo miesto o jeden hlas. Bc. Ján Matúš Urbančík bol zvolený do funkcie. V záverečnej časti členskej schôdze bol Ing. Milan Hunčaga navrhnutý a zvolený za konzultanta pre IFSA.
Na záver by sme chceli poďakovať organizátorom za možnosť zúčastniť sa na IFSS 2019 a za množstvo nezabudnuteľných zážitkov a nových poznatkov. Poďakovanie patrí aj vedeniu Lesníckej fakulty za motiváciu a podporu, bez ktorej by sme sa podobných stretnutí nemohli zúčastňovať. IFSA