Podobným iniciatívam nemožno v demokratickom zriadení upierať legitimitu. Nerobíme tak ani my na akademickej pôde, kde si v moderných dejinách Slovenska každoročne a práve v týchto dňoch pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu a zrod slobodnej občianskej spoločnosti.
Zároveň konštatujeme, že obavy verejnosti vyjadrené vo výzve My sme les sa len z menšej časti zakladajú na skutočnosti. Napr. rozloha lesov a zásoba dreva v SR rastie, a to zásluhou stáročnej lesníckej práce. Podobne, vzhľadom na rýchlu klimatickú zmenu, môžu odborné lesnícke zásahy podporujúce biodiverzitu preukázateľne pomôcť k väčšej odolnosti a pružnosti lesných ekosystémov a krajiny. Na druhej strane, status-quo v lesníctve pri obnove porastov s vysokým podielom smreka, v daných poznatkových a ekonomických rámcoch, nepriamo napomohlo k vytvoreniu masívnej potravnej bázy podkôrneho hmyzu. V nadväznosti na abiotické činitele tak historicky prispelo k vytvoreniu podmienok pre vznik súčasnej situácie. Ide o témy, o ktorých treba so zaangažovanou verejnosťou začať otvorenú diskusiu.
Reakcie časti verejnosti sa v tomto prípade zakladajú predovšetkým na pocitoch a vnímaní toho, akým spôsobom sa využívanie lesa ešte stále na mnohých miestach realizuje. Ide predovšetkým o uniformitu a veľkoplošnosť zásahov, paušálnu aplikáciu schematických rubov, aplikácie prístupov obnovy vedúcej ku zníženiu diverzity atď. Skutočnosť, že pomerne veľká časť verejnosti ich pociťuje a prežíva negtívne, vnímame ako fakt, ktorý významne redukuje operačný priestor lesníctva. Rovnaký efekt vytvára aj obava, že súčasné lesníctvo sa pokúša spochybniť samotnú existenciu bezzásahových území, čo nie je pravda. Pritom lesníctvo sa v súvislosti s prebiehajúcimi klimatickými zmenami stáva ešte významnejším odvetvím pre existenciu a život spoločnosti a preto si nemôže dovoliť dlhodobo ignorovať pohľad spoločnosti na seba, ale malo by sa snažiť o minimalizáciu konfliktov, ktoré ho oslabujú.
Aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam a konfliktom v tejto oblasti a aby sa vo väčšej miere začali uplatňovať prírode blízke postupy hospodárenia, je nevyhnutné vytvoriť ekonomické a legislatívne podmienky pre rýchly, masívny a účinný prenos poznatkov vedy a výskumu v oblasti lesníctva do praxe. Jednou z ciest je aj ďalšie rozširovanie priestoru pre našich absolventov ako nositeľov moderných biologických a technologických, ale aj socioekonomických a komunikatívnych prístupov. Práve na výskume, navrhovaní, dlhoročnom overovaní a syntetickom presadzovaní takýchto postupov a opatrení sa Lesnícka fakulta TU vo Zvolene priamo, ako aj prostredníctvom svojich absolventov, podieľa kľúčovým spôsobom.
V opačnom prípade rezort nebude schopný ani pripravený kráčať s požiadavkami doby, hlavne pri zavádzaní progresívnych, jemných a prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lesoch, ktoré znižujú ekologické a tým aj ekonomické riziko hospodárenia v prospech vlastníkov, správcov a obhodpodarovateľov lesov a dlhodobo znižujú náklady lesníctva, ako ukazujú mnohé príklady.
Medzi opatreniami stojí na poprednom mieste aj masívnejšia podpora inovatívnej biokenomiky na báze domáceho využitia produktov lesa a realizácia mechanizmov započítavania ekosystémových služieb lesov. Je tiež nevyhnutné, aby rezorty pôdohospodárstva a ochrany prírody eliminovali kontradikcie svojich politík a legislatívy pri rešpektovaní vlastníctva v kontexte ostatných práv, t. j. ako sociálnej funkcie, ďalej efektívnosti lesníctva, a v rovnakej miere aj potrieb spoločnosti v oblasti ochrany prírody. Ide o významný predpoklad dosahovania cieľov rezortu, ktorý zároveň adresuje ekonomickú, sociálnu a environmentálnu dimenziu udržateľnej existencie, resp. rozvoja.
English
Slovenčina