Vo štvrtok 11. júna 2026 zomrela naša kolegyňa a priateľka doc. Ing. Eva Križová, CSc. S vďakou a úctou si na ňu spomíname na Lesníckej fakulte a najmä na Katedre fytológie, kde pôsobila väčšinu svojho profesionálneho života.
English
Slovenčina
Vo štvrtok 11. júna 2026 zomrela naša kolegyňa a priateľka doc. Ing. Eva Križová, CSc. S vďakou a úctou si na ňu spomíname na Lesníckej fakulte a najmä na Katedre fytológie, kde pôsobila väčšinu svojho profesionálneho života.
Eva sa narodila 11. 10. 1944 v Prahe – Podolí. Tam aj vyrastala a absolvovala jedenásťročnú školu. Po roku strávenom štúdiom knihovníctva sa rozhodla ísť študovať na Lesnícku fakultu do Brna. Pri štúdiu tam narazila na dve osobnosti – profesora Alojza Zlatníka, „otca“ lesníckej typológie v Československu, ktorý bol vedúcim jej diplomovej práce a na jeho asistenta Milana Križa, charizmatického učiteľa botaniky a súčasne folklórneho speváka z Podpoľania, ktorý sa stal najväčšou osobnosťou jej života. Ešte počas Evinho štúdia bola svadba a onedlho sa Križovci odsťahovali do Zvolena, keď prišiel jej manžel učiť na Lesnícku fakultu na pozvanie docenta Dušana Randušku. Po materskej dovolenke s dcérami Zuzkou a Jitkou pracovala s manželom na Katedre botaniky a fytocenológie (neskôr Katedre fytológie) Lesníckej fakulty VŠLD. Tu postupovala od pozície výskumníčky, cez asistentku až po docentku, keď v roku 1987 nahradila svojho predchodcu docenta Randušku. Sympatická Eva bola veľkým osviežením a inšpiráciou pre mnohých študentov. Vďaka svojej zanietenosti, neskrývanej láske k lesným spoločenstvám a v osemdesiatych rokoch minulého storočia nadštandardnými farebnými diapozitívmi si na prednáškach získala a neskôr vychovala viacerých budúcich fytocenológov.
V rámci fytocenológie sa zamerala na ekológiu a dynamiku lesných spoločenstiev. Jej dizertačná práca bola venovaná dynamike jelšín, s využitím údajov z trvalých typologických plôch v Jelšovci neďaleko Hrochoti. Aj vďaka nej a jej výsledkom bolo toto územie v roku 1984 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Neskôr sa okrem klasickej lesníckej typológie začala venovať vývojovým zmenám rastlinných spoločenstiev – od sekundárnej sukcesie až po dynamiku jedľovo-bukových pralesov. Plochy, ktoré sme vtedy zakladali v Dobročskom a Badínskom pralese, sledujeme doteraz.
Eva bola známou a uznávanou lesníckou osobnosťou v rámci bývalého Československa a aj po jeho rozdelení rada udržiavala kontakty s českými rodákmi – predovšetkým s botanikmi a typológmi z brnenskej Lesníckej fakulty, spomedzi ktorých treba menovať predovšetkým nedávno zosnulého docenta Antonína Bučka. Výborná znalosť francúzštiny jej však otvárala dvere aj k spolupráci s francúzskymi lesníkmi. Francúzski kolegovia a ich študenti boli častými hosťami vo Zvolene a Eva zase rada chodila do Francúzska. To vyvrcholilo ročným pedagogickým hosťovaním na lesníckej vysokej škole École nationale du génie rural, des eaux et des forêts (ENGREF) v Nancy.
Celkovo Eva zanechala bohatú publikačnú činnosť, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica eviduje viac ako 150 záznamov. Ide o rad článkov a osem knižných publikácií. Keďže často prezentovala svoje výsledky na konferenciách, väčšinu jej prác treba hľadať v konferenčných zborníkoch. Okrem vedeckých prác bola ako dlhoročná vysokoškolská učiteľka autorkou šestnástich skrípt a učebných textov najmä k predmetom Fytocenológia a lesnícka typológia, Základy ekológie a Liečivé rastliny, ktoré sa doteraz využívajú. Nadčasovým dielom je najmä Atlas rastlín s perokresbami jej manžela a jej textami pri opisoch druhov.
Vďaka Ti Evka a česť Tvojej pamiatke!
-JL-
Autor: Karol Ujházy
Foto: Miroslav Rusnák