Jedľa biela v kontexte vedy, výskumu a prírode blízkeho hospodárenia

Jednou z hlavných tém seminára bola existencia jedle bielej v kontexte vedy a výskumu. Profesor Gömöry predstavil poznatky o genetike a epigenetike jedle v súvislosti s prírode blízkym hospodárením, zatiaľ čo docent Bošeľa priblížil dynamiku rastu jedle v meniacich sa environmentálnych podmienkach počas posledného storočia.

Jedľa biela bola v minulosti vnímaná ako ustupujúca drevina, najmä v dôsledku výrazného zhoršenia rastu a zvýšenej mortality v období druhej polovice minulého storočia. Po znížení emisného zaťaženia však preukázala výraznú schopnosť obnovy a dosahovala vysoké prírastky.

Význam jedle spočíva aj v jej mimoriadnej schopnosti znášať silné zatienenie. Práve táto vlastnosť z nej robí kľúčovú drevinu pri pestovaní viacetážových lesov, ktoré môžu znižovať riziko a dopady disturbancií, ako sú sucho, vietor či premnoženie škodcov.

Seminár zároveň zdôraznil, že rastová výkonnosť a odolnosť jedle úzko súvisia s jej genetickým pôvodom, genetickou premenlivosťou a podmienkami počas oplodnenia, embryonálneho a juvenilného vývoja. Prirodzená obnova, ako základ prírode blízkeho hospodárenia, tak môže podporiť aklimatizáciu novej generácie stromov na teplejšie klimatické podmienky.

Kľúčovým posolstvom je potreba pestovania lesov s vyššou druhovou, funkčnou a genetickou diverzitou, ktoré budú lepšie pripravené odolávať tlaku klimatickej zmeny.

Tradičnou súčasťou výročných stretnutí Pro Silva je aj terénna exkurzia do lesa, ktorej sa zúčastnil aj profesor Stanislav Kucbel z Katedry pestovania lesa. Sprievodcami boli lesníci z podniku Lesy mesta Spišská Belá, ktorí v rámci terénnej pochôdzky predstavili účastníkom seminára svoju víziu a využitie princípov prírode blízkeho pestovania lesov pri praktickom obhospodarovaní porastov v podhorí Vysokých Tatier. Na jednotlivých zastávkach exkurznej trasy boli prezentované príklady dobrej praxe a dosiahnuté výsledky pri realizácii výchovných a obnovných opatrení zameraných na postupnú prebudovu porastov na trvalo viacetážové, štruktúrne diferencované rôznoveké lesy. Aj tu bola obzvlášť podrobne diskutovaná úloha jedle, ktorá vďaka svojim vlastnostiam predstavuje jednu zo základných drevín v tomto procese a v súčasných podmienkach je považovaná za perspektívnejšiu a stabilnejšiu alternatívu k problematickému smreku.

Jedným zo špecifík hospodárenia v tejto oblasti je v dôsledku jej lokalizácie v Tatranskom národnom parku vysoký počet návštevníkov a nutnosť vo zvýšenej miere zohľadňovať aj požiadavky verejnosti na plnenie mimoprodukčných funkcií lesa. Štruktúrne bohaté rôznoveké lesy obhospodarované v zmysle zásad prírode blízkeho hospodárenia, ktoré sa vyznačujú veľkou štruktúrnou variabilitou, sú spravidla vnímané aj ako príťažlivejšie a predstavujú tak vhodnejšiu alternatívu ku klasickým rovnovekým porastom. Obzvlášť inšpiratívny bol prístup miestnych lesníkov k následkom kalamity z roku 2004, ktorej odkaz pochopili ako výzvu pre vytváranie lesných porastov so stabilnejšou a druhove pestrejšou štruktúrou.

Reportáž STVR: Správy z regiónov - STVR

Reportáž Kežmarská televízia: Reportáž

-JL-
Foto: Stanislav Kucbel