Prezentácia výsledkov projektu H2020 HoliSoils a APVV-19-0183 PROBIOFOR

Potvrdený bol negatívny klimatický trend. Výskumy naznačujú posun vegetačných stupňov smerom do vyšších nadmorských výšok.
Smrekové monokultúry čelia ústupu. Sucho spôsobilo výrazný pokles prírastku a zníženie obranyschopnosti stromov voči biotickým škodcom. Premnoženie lykožrúta a následný holorub viedli až k dvojnásobnej emisii CO2 z pôdy.
Zmiešané porasty sú odolnejšie voči zmene klímy. Udržali si stabilný rast aj počas extrémneho sucha v roku 2022, vykazovali vyrovnanejšie toky pôdneho uhlíka a lepšiu schopnosť pohlcovať metán.
Dendrometre zaznamenávali prírastky počas vegetačnej sezóny nielen pri jedli a buku, ale aj pri javore a jaseni. Jedľa a jaseň mali začiatok rastovej sezóny v rokoch 2024 a 2025 výrazne skorší v porovnaní s bukom a javorom horským, ktoré mali zároveň menej citlivú reakciu na suché periódy.
Buk reaguje s oneskorením („lag effect“). Počas extrémneho sucha mu odumierajú jemné korene, ktoré nasledujúci rok obnovuje, čo spôsobuje znížený prírastok. Preto je pre buk rizikový výskyt viacerých suchých rokov po sebe. V nižších nadmorských výškach sa očakáva pokles produkcie buka v nasledujúcich desaťročiach, a naopak, v horských polohách jej zlepšenie.
Jedľa reaguje na sucho znížením prírastku už v suchom roku, no po zlepšení podmienok dokáže rýchlo reagovať a stratu dohnať.
Rozhodujúce je aj sociologické postavenie stromu. Dominantné jedince sú viac vystavené extrémom, preto je v hospodárskych lesoch dôležité podporovať hetorogénnu štruktúru. Tak sa negatívne vplyvy otepľovania rozložia medzi etáže a dreviny, čím sa zníži celkový dopad.
Výskum jedle v hospodárskych lesoch ukázal, že jedľa v rôznych nadmorských výškach reaguje rozdielne. V stredných polohách (okolo 400 m n. m.) si udržuje stabilný prírastok, v nižších polohách prírastok klesá. Vo vyšších horských polohách (nad 800 m n. m.), kde sa síce vyskytujú horúčavy, ale nie suchá, je prírastkový trend dokonca pozitívny.
Teplotná citlivosť sa líši podľa nadmorskej výšky. Jedle vo vyšších polohách reagovali na teploty poklesom prírastku už pri hodnotách okolo 30 °C, zatiaľ čo tie v nižších polohách reagovali až pri teplotách približne 35 °C.
Od jari 2025 sa v blízkosti pralesa meria bilancia CO2 na ekosystémovej úrovni (pomocou tzv. eddy kovariancie). Prvé výsledky ukazujú, že už dva roky po kalamite sa kalamitisko počas vegetačného obdobia stalo úložiskom CO₂. Na potvrdenie týchto záverov sú však potrebné ďalšie merania.

Viac informácii aj s prezentáciami nájdete na našej webovej stránke https://chkopolana.sopsr.sk/

Zdroj: https://chkopolana.sopsr.sk/